piedro68

Vyrastal som ako panelákový chlapec, nie veľmi zručný, otec sa vždy v týchto podmienkach snažil niečo majstrovať, ale bolo to takpovediac na kolene … Takže zručností som veľa nenadobudol, proste ako sa hovorí celý „majster Capko“ … Preto svoje mimopracovné aktivity som smeroval ku rekreačnému športu a preskákal som toho hádam aj dosť: cez atletiku, basketbal, hokejbal, plávanie, či beh …
Manželka ma priviedla na spinning, kde som myslel prvýkrát, že tam nechám dušu …  Tento druh aeróbneho cvičenia mi vyhovuje a stále som odmietal ponuky na viac či menej členné skupiny na bicykli v prírode, či na našich cestách 2.triedy… Na spinningu som si odjazdil svojich 50 minút , potom nejaký strečing, sprcha a bol som hotový ísť ďalej za radosťami života. Až keď na mňa doľahli osobné problémy, ku ktorým sa pridali aj tie zdravotné a začal som doma zostávať čoraz častejšie sám (poznáte to: deti dospievajú, do mesta vás nezoberú  a životný partner má svoje mimorodinné aktivity …), rozhodol som sa ponuku ísť na bicykel neodmietnuť. Strachu z defektu, z prechladnutia, pádu, či dýchania exhalátov z okoloidúcich áut som sa zbavoval len veľmi ťažko, ale musím uznať, že taká trojhodinová bicyklová jazda po okolí mesta, cez dedinky, cesty lesom, kopcovitým terénom, to má svoje čaro. Hlava sa vyvetrá, človek na bicykli ( hoci ide v skupine podobných nadšencov a aj s nimi pokecá …) počas jazdy rozoberie v hlave množstvo problémov a musím povedať, že ich riešenie skrstne práve pri takejto aktivite. Je to asi tým, že tam na to má človek čas, tak ako aj pri plávaní či behu, pri tejto fyzickej záťaži v hlave ľahšie preberie to, čo musí vyriešiť. Zatiaľ to prevádzkujem len krátku dobu, ale musím uznať, je to perfektné a odporúčam to každému. Poklopem na drevo: zdravie sa mi citeľne zlepšuje, nálada takisto, hovoria mi, že lepšie vyzerám (mám vraj lepšiu farbu  ), no proste pocit, že mi to iba prospelo nie je asi len mojim výmyslom … Takisto mi čím ďalej tým viac pribúda pozitívne myslenie, verím, že sa postupne dostávam od depresií každodenného života k pocitom, aké som už dlho nevedel vychutnať, pocitom šťastia …
Preto to odporúčam každému, nezanedbávajte sa, skúste si v tejto hektickej dobe nájsť na seba čas a verím, že sa vám život odmení lepšou náladou a pozitívnejším myslením. Veď čo je krajšie, ako keď ráno idete za svojimi povinnosťami a niekto, hoc aj pre vás cudzí človek, vás obdarí úsmevom a možno aj pozdravom: „dobré ráno ! “